„Bol som pocestný a pritúlili ste ma.“ Na začiatku nového roka pohľad na to, čo Biblia hovorí o prijímaní cudzinca, od Levitika po Matúša, a ako môže vyzerať prijatie v obyčajnú nedeľu, keď hosť nehovorí jazykom.
Včera, 6. januára, mnohé zbory slávili Zjavenie Pána: mudrcov z východu, cudzincov, ktorí prešli dlhú cestu a prišli do Betlehema pokloniť sa dieťaťu. Medzi úplne prvými ľuďmi, o ktorých Matúš píše, že prišli k Ježišovi, boli ľudia z inej krajiny, ktorí hovorili iným jazykom.
Nový rok často privádza do zboru nové tváre. Zdá sa preto, že je to dobrý týždeň na to, aby sme sa zastavili pri tom, čo Písmo hovorí o cudzincovi a o prijatí.
V 25. kapitole Matúša Ježiš opisuje deň, keď sa národy zhromaždia pred Kráľom, a menuje veci, ktoré sa urobili pre Neho:
Lebo bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma.
Tí, ktorých chváli, sú prekvapení. Nepamätajú si, že by slúžili Kráľovi. A On odpovedá: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25:40, SEP)
V tom zozname je niečo veľmi obyčajné. Jedlo, nápoj, prijatie. Nič z toho nepotrebuje program ani rozpočet. Sú to veci, ktoré sa dejú pri dverách, pri stole, v rozhovore po bohoslužbe.
Tento príkaz je oveľa starší než Matúš. V zákone danom Izraelu Boh hovorí:
Cudzinca, ktorý sa zdržiava medzi vami, budete pokladať za domorodca spomedzi vás a budeš ho milovať ako seba samého, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pán, váš Boh.
Všimnite si dôvod, ktorý Boh uvádza. Nie preto, že by bol cudzinec užitočný alebo si to zaslúžil, alebo že sa raz stane takým ako všetci ostatní. Ale preto, že Izrael si pamätá, aké to bolo byť cudzincom. Deuteronómium to hovorí znova: „Milujte teda cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine.“ (Dt 10:19, SEP)
Mnohí z nás na to majú vlastnú spomienku. Prvý týždeň v novej krajine. Prvá bohoslužba v jazyku, ktorý sme ešte neovládali. Stáť potom s šálkou kávy, usmievať sa a rozumieť jednému slovu z piatich.
Kniha Rút sa otáča okolo chvíle prijatia. Rút, Moábka v Betleheme, ide paberkovať na pole cudzieho človeka a Boaz sa jej láskavo prihovorí. Padne na tvár a pýta sa: „Prečo som našla milosť v tvojich očiach, že si ma všímaš, hoci som cudzinka?“ (Rút 2:10, SEP)
Tá otázka, „že si ma všímaš“, je jadrom veci. Väčšina cudzincov nežiada veľa. Veľmi rýchlo si všimnú, či si ich niekto všimol.
V mnohých zboroch je privítanie pri dverách vrúcne a úprimné. Ťažkosť prichádza o pár minút neskôr, keď sa začne bohoslužba a všetko je v jazyku, ktorému hosť rozumie len napoly. Je v miestnosti, a predsa nie celkom jej súčasťou.
Tu je niekoľko drobností, ktoré zbory robia, a žiadna z nich nie je drahá:
Naučte sa meno hosťa a vyslovte ho správne. Ak treba, opýtajte sa dvakrát. Záleží na tom viac než takmer na čomkoľvek inom.
Sadnite si k nemu. Hosť, ktorý sedí sám vzadu, na konci aj sám odíde.
Majte Bibliu v jeho jazyku. Biblia na uvítacom stolíku v jazykoch, ktorými hovoria vaši hostia, im umožní sledovať čítania.
Povedzte jednu vetu v jeho jazyku. Pozdrav, požehnanie na konci. Povie mu to, že ho očakávali.
Pozvite ho znova, osobne. Nie oznámením. Človek človeka.
MulingStream sme začali budovať kvôli jednému hosťovi v jednom zbore, ktorý nemohol sledovať kázeň. Umožňuje hosťovi sledovať celú bohoslužbu vo vlastnom jazyku, naživo, na telefóne, ktorý už má v ruke, bez inštalovania čohokoľvek a bez toho, aby to niekto musel vedieť vopred.
Môže počúvať so slúchadlami alebo čítať preklad ako text, čo poslúži hosťovi, ktorý zle počuje, aj tomu, kto číta rýchlejšie, než počúva. Viac o tom, ako to vyzerá z pohľadu hosťa, si môžete prečítať na stránke ako to funguje pre poslucháčov.
Je to jeden zo spôsobov, ako povedať „všimli sme si vás“. Nenahrádza podanie ruky, meno, kávu ani pozvanie znova. Znamená len to, že keď sa začne kázeň, prijatie sa nekončí.
A funguje to aj pre hosťa, s ktorým nikto nepočítal. Zbor nemôže vedieť, v ktorú nedeľu niekto vojde z Eritrey, Iránu alebo Venezuely. Keď si hosť môže vybrať vlastný jazyk na vlastnom telefóne, zbor to vedieť nemusí. Stačí, aby bol pripravený.
„Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo vďaka nej niektorí bez toho, aby to vedeli, pohostili anjelov.“ (Hebr 13:2, SEP)
Nevieme, kto tento rok vojde do našich zborov. Možno niekto zďaleka, kto prešiel dlhú cestu ako mudrci. Nech sú to ktokoľvek, nech nájdu zbor, ktorý si ich všimne, a nech má váš zbor požehnaný nový rok.
Povedzte nám o svojom zbore a o jazykoch, ktoré prinášajú vaši hostia. Na každú správu odpovedáme sami.